Kubrického vodný mlyn

Niekoľko metrov nižšie, pri skupine stromov pred lúkou sú ruiny mlyna dvoch rodín – Kubrických a Balajovcov. Poslednými majiteľom mlyna bol Jozef Kubrický a jeho syn Štefan.

     Mlyn tvorila poschodová mlynica spojená s domom mlynárov, ktorý bol rozdelený na dve časti (pre každú rodinu osobitne). Z oboch bytov bol vstup do mlynice. Oproti tomuto mlynu stála hospodárska stavba s maštaľami pre kone a kravy, ako aj s miestnosťou na uskladnenie vozu a saní. Areál mlyna dotvárala ešte pivnica s betónovým vstupom a dve studne. Mlyn bol v 50-tych rokoch 20. storočia vyhodený do povetria, nakoľko sa tam plánovalo rozšírenie Psychiatrickej nemocnice. Nestalo sa tak a návštevník môže i dnes v húštinách nájsť jeho pozostatky.

     Opis mletia v tomto mlyne opísala manželka posledného mlynára Štefana Kubrického pani Emília Kubrická: Zrno sa nasypalo do zásobníka v prízemí mlyna. Stĺpový výťah – transportér, prezývaný paternoster ho vyniesol na prvé poschodie do špicovne, kde odstránili šupky z obilia a potom do zásobíka, ktorý posunul zrno do valcovej stolice. Tam dochádzalo k samotnému mletiu. Z valcovej stolice melivo padalo na druhý paternoster, ktorý ho transportoval na hodvábny valec na osievanie. Múka potom padala späť voľným pádom. Mletie sa opakovalo dvakrát, samozrejme, okrem špicovne.

     K tomuto mlynu sa viaže aj povesť, ktorá má viacero verzií. Podľa jednej z nich žil v mlyne mladý mlynár so svojou ženou. Raz mlynár na dvore osekával mlynský kameň a vytváral tak rytmický zvuk. Žena zatiaľ v kuchyni chovala svoje dieťa. Zrazu zazrela vo dverách svojho muža, ako jej posunkami bez slov ukazuje, aby ho nasledovala. Išla za ním a on jej ukázal v záhrade jeden kameň. Opäť jej posunkami naznačil, aby ho nadvihla. Urobila tak a našla tam hrniec plný zlatých peňazí. Naradostená sa rozbehla aj s hrncom do kuchyne. V tom tam vstúpil jej muž a spýtal sa jej, odkiaľ má tie peniaze. Ona mu odpovedala, že ich má od neho. Muž tomu neporozumel, ale mlynárka si spomenula, že počas toho, ako ju mlynár viedol do záhrady, počula rytmické sekanie mlynského kameňa. Pravdepodobne išlo o ducha.

     Druhá verzia povesti rozpráva o tom, že mlynárku tento duch volal v noci do mlynice a tam jej ukázal hrniec s peniazmi. Mlynári venovali peniaze na dobrý účel – na kostol. Stalo sa tak vraj v 19. storočí, a niektorí ľudia to počuli od svojich starých rodičov, ktorí si na to pamätali.