Počúvadlianský vodný mlyn

Mlyn sa prvý krát objavuje na mape 2. vojenského mapovania.

Podľa Súpisu VD RČS mlyn v roku 1930 vlastnil Ján Bogala. V januári 1931 kúpil od obce Počúvadlo pozemky a mlyn Alojz Bagala z Ladzian. V máji roku 1931 prešla polovica majetku na Máriu Mühlovú (rod. Bagalovú) a Zuzanu Bagalovú. V roku 1934 kúpil diely Zuzany Bagalovej Vojtech Mühl a takto prešiel mlyn do vlastníctva manželov Mühlových, každý v jednej polovici. V roku 1936 sa polovička vlastníctva Vojtecha Mühla vrátila Zuzane Tašalovej rod. Bagalovej z Ladzian. Dňa 19. apríla 1941 bola uzatvorená kúpna zmluva a vlastníctvo prešlo na Jozefa Kršiaka a jeho manželku Zuzanu Kohútovú každého v jednej polovici. V roku 1950, keď už mlyn neexistoval, prešlo vlastníctvo polovice zničeného majetku na vtedy maloletého Jozefa Kršiaka ml. 

V posledných rokov už mlyn nemlel obilie z dôvodu silnej konkurencie modernejších valcových mlynov, ale iba šrotoval obilie pre dobytok a na kŕmne účely.

V období 1925 - 1952 viedla v blízkosti mlyna trasa lesnej železnice z Hontianských Tesárov.

Mlyn bol počas SNP využívaný odbojovou a partizánskou skupinou "Sitno" vedenou Ladislavom Exnárom. Jozef Jusko, ktorý prevzal velenie po smrti Exnára, sa vrátil s partizánskou jednotkou, ktorá mala asi 70 ľudí, späť do sitnianskych lesov. V okolitých obciach ešte za pôsobenia Exnára nadviazali kontakty so širokou skupinou zásobovačov a informátorov. Základňu si založili na Počuvadlianskom mlyne, odkiaľ podnikali akcie do širšieho okolia.

Dňa 23. novembra 1944, už po potlačení SNP, bol mlyn prepadnutý protipartizánskou jednotkou Edelweiss v počte asi 300 vojakov a následne vypálený. Mlyn už nebol obnovený a ostali z neho ruiny.

Mapa z roku 1955 zachytáva iba zrúcaniny mlyna. V troskách mlynice ešte dlhé roky trčalo poškodené vodné koleso.

Dňa 14. októbra 2022 bolo pri mlyne odhalené pietne miesto.