Valcový mlyn vo Veľkých Teriakovciach

Klasicistický vodný mlyn vo Veľkých Teriakovciach bol postavený okolo roku 1800. V tomto období bol jeho majiteľom Ján Plaucha. Mlyn v 19. storočí poháňalo vodné koleso z náhonu rieky. V niektorých zdrojoch sa uvádza, že vodné koleso bolo na mlyne ležaté, nepodarilo sa nám však túto skutočnosť doložiť.

V roku 1912 mlyn odkúpil Pavel Nagy so všetkými náležitosťami ako užívanie vodného práva, príjazdovej cesty a práva mlieť.

V roku 1917 mlyn odkúpil Pavel Lendvay s manželkou od podžupana Gemer-malohontskej župy a prestaval ho na valcový mlyn. V prácach Aláča a Pulišovej je uvedené nasledovná technické vybavenie: mlyn bol poháňaný vodnou turbínou značky Pohl a synovia (Szombathely) s výkonom 36 konských síl, neskôr aj elektromotorom. Mlelo sa na štvorvalcových stoliciach zn. Ganz (Budapešť) a Prokop (Pardubice). Zakúpil aj šrotovník z. Slávia, lúpačku zn. Omega s trierom, hranolové vysievače, rovinné vysievače a dvojdielnu reformu. Pribudla transmisia s remenicami a rôzne druhy dopravníkov. Denná kapacita mlyna vzrástla po modernizácii na 25q. Pri tejto prestavbe mohol byť mlyn nadstavaný o jedno podlažie. 

V roku 1930 je Pavel Lendvay starší uvádzaný ako majiteľ mlynu v Teriakovciach s Pohlovou a Francisciho turbínou. Podľa zdrojov a obhliadky však išlo pravdepodobne len o jednu turbínu značky Pohl, ktorá fungovala na princípe Franciscisovej turbíny.

Pri mlyne v Teriakovciach sa nachádzali aj 4 stupy na drvenie ľanu a konope, ktoré zanikli po druhej svetovej vojne, vonkajšie transmisné koleso je však zachované. Pre potreby osvetlenia mlyna bolo inštalované aj dynamo. 

V roku 1951 mlyn majiteľ Pavel Lenday v dôsledku zákonov a nariadení o likvidovaní malovýrobných mlynov odovzdal do prenájmu krajskému závodu Družstva pre hospodárenie s poľnohospodárskymi výrobkami v Banskej Bystrici.

Posledným záznamom o osude mlyna je zápisnica z roku 1959, v ktorej sa píše o poškodení strechy. Niektoré stroje z mlyna boli odvezené. V tomto čase býval v obytnej časti mlyna Juraj Mišurák. Približne v tomto období sa v mlyne mlela múka naposledy. Do roku 1979 sa mlyn využíval ešte ako šrotovník. Obytná časť bola využívaná do roku 1985. Pri regulácii rieky Rimavy a výstavbe betónového mosta v rokoch 1975-1980 bol zrušený náhon a stavebnými mechanizmami bola narušená statika mlynice.

Obnova objektu prebiehala v rokoch 2008 - 2010. Pri obnove bola vymenená časť strešných trámov a nahradená strešná krytina. Drevené okenné výplne boli vymenené za eurookná. Fasáda bola ošetrená cementovou omietkou v žlto okrovej farebnosti. Kovové prvky zábradlia a parapetných ohrádok boli repasované.

V interiéri zostalo pôvodné zakrivené schodisko s kovovým zábradlím. Niektoré pôvodné zárubne a dvere zostali na svojom mieste, niektoré boli nahradené replikami a jedny interiérové a jedny exteriérové dvere zostali deponované v priestore mlynice. Vysoké kachle  zelenej farby boli rozobraté a použité na obloženie moderného teplovzdušného krbu.

Objekt je využívaný ako regionálne múzeum s expozíciami zameranými na roľníctvo, mlynárstvo, tradičné remeslá a ďalšie spôsoby obživy predkov s priestormi pre vzdelávanie, stretnutia, príležitostné aktivity a informačné centrum pre miestnych občanov i návštevníkov obce.