Ostranský valcový mlyn

Mlyn v Ostranoch stál mimo obce na mieste, kde je vyznačený už v rámci prvého vojenského mapovania. Pri druhom vojenskom mapovaní na mapách chýba a objavuje sa opäť na mapách tretieho vojenského mapovania pod názvom Ostranski mlyn. V Ostranoch koncom 19. storočia pôsobil ako mlynár Pavel Jozef Martinčok. Do Ostrian prišiel pravdepodobne z Veľkých Teriakoviec, kde je ako mlynár uvádzaný v roku 1895. Následne sa Pavel Jozef Martinčok (nie je presne zistené kedy) stal mlynárom v Ostranoch,kde na Blhu stáli mlyn a píla. Podobne ako iné mlyny, aj tento mlyn mlel pôvodne na kameň, ktorý bol poháňaný mlynskými kolesami na hornú vodu. V roku 1922 mlynár zaobstaral do mlyna valcovú stolicu, hranolové vysievače, čističku a dopravníky. Pri mlyne sa nachádzali stupy na drvenie konope a zrejme aj stupy na drvenie prosa.

 V roku 1930 mali mlyn a píla Pavla Martinčoka dve kolesá na hornú vodu o výkone 5,2 konských síl. Pri mlyne bola píla s jedným listom v stojatom ráme. Pílenie bolo zdĺhavé, neefektívne, ale pomáhalo ľuďom z okolitých dedín zadovážiť si hrady, dosky a laty na stavbu domov. Do mlyna chodili mlieť roľníci z Hrušova, Babinca, Kyjatíc, Brádna a z Potoka. Ostranský mlyn bol v prevádzke do roku 1951, kedy bola činnosť mlyna v Ostranoch na základe ,,Výmeru povereníctva výživy" zastavená.

Pavol Jozef Martinčok sa narodil 20. decembra 1866 ako druhý z piatich detí mlynára Willibalda Martinčoka a Terezie Hrudaly v Muránskej Dlhej Lúke. Sobáš mal 29. januára 1894 s vdovou Helenou Lehoczky, ktorá bola od Pavla Martinčoka staršia o 16 rokov. Z tohto manželstva sa 4. marca 1895 narodila dcéra Mária, ktorá však hneď po narodení zomrela. Ďalšie deti už spolu nemali. V tom čase bol Pavol Martinčok podľa informácií mlynárom vo Veľkých Teriakovciach, odkiaľ pochádzala jeho manželka. Po smrti manželky si Pavol Martinčok zobral za manželku vdovu po Ondrejovi Lehockom Júliu Lehockú rod. Pilišovú. Ondrej Lehocký pravdepodobne padol v 1. sv. vojne okolo roku 1918. Pavol Martinčok sa s Ondrejom Lehockým poznali, lebo Ondrej Lehocký bol synovcom Martinčokovej zosnulej manželky. Dátum svadby Martinčoka a vdovy Júlie Lehockej Pilišovej nepoznáme, ale v tom čase Júlia už mala dcéru Ilonku. Pavol Martinčok Ilonku prijal za svoju a dal jej svoje priezvisko Martinčoková. Presťahovali sa do Ostranskeho mlyna, kde pôsobil ako mlynár do svojej smrti 9. januára 1948. Pochovaný je v Ostranoch.

Po jeho smrti predala Júlia Martinčoková mlyn Samuelovi Mihókovi, ktorý v mlyne pôsobil do roku 1951, kedy bola činnosť mlyna v Ostranoch zastavená.

Júlia Pilišová sa narodila 10. augusta 1884 v Rimavských Zalužanoch. Vydala sa za Ondreja Lehockého 3. mája 1906 v Rimavskej Bani a spolu mali štyri dcéry, z ktorých prežila len Ilonka Lehocká narodená 13. februára 1914. Dcéra Martinčokovcov Ilonka sa 7. júna 1934 vydala za učiteľa Ondreja Klokoča z neďalekých Striežoviec, kde po sobáši žili a vychovávali svojich štyroch synov. Júlia a Pavol Martinčokovci žili v mlyne v Ostranoch až do smrti Pavla Martinčoka 9. januára 1948. Júlia Martinčoková neskôr bývala spolu so sestrou Máriou Paukovou v Rimavských Zalužanoch. Dcéra Ilonka Klokočová Martinčoková spolu s manželom Ondrejom Klokočom a deťmi žili v Bratislave, kde bol vtedajšou vládou Ondrej Klokoč zvolený za predsedu Slovenskej národnej rady v rokoch 1968 - 1975. Mlynárka Júlia Martinčoková Pilišová zomrela 31. marca 1972 v Bratislave, kde je aj pochovaná.

(autor textu: Vladimíra Bartová Klokočová)