Lučenecký parný mlyn

Prvý umelý mlyn pri Lučenci dala v roku 1864 postaviť firma Borsod-Miskolci Gőzmalom Kova Malomkő Gyár Társulat. V roku 1870 mlyn prevzal gróf Antal Forgách a zriadil akciovú spoločnosť Losonci „József” Gőzmalom Részvénytársaság. Tá mlyn prebudovala a zriadila nový štvorpodlažný parný umelý mlyn. Stavebné práce vykonala firma Escher-Wyss z Zürichu. Mlyn bol vybavený francúzskym Laffertovým mlynským kameňom a 9 valcovými stolicami. Zamestnával 75 robotníkov pod vedením riaditeľa Ulricha Baera.

V roku 1885 mlyn skrachoval a v roku 1897 ho prevzala firma Borsod-Miskolci Gőzmalom Társaság. 

V roku 1898 bol mlyn napojený na sieť mestského telefónneho vedenia, za čo sa zaslúžil riaditeľ mlyna Lajos Grimm. Do mlyna zároveň viedla aj vlečková koľaj od železničnej trate. Súčasťou mlyna bola aj robotnícka kolónia a riaditeľská vila.

V tom čase zamestnával parný mlyn v priemere 300-600 pracovníkov a jeho produkcia dosahovala okolo 10 vagónov obilia denne.
Pôvodne mal mlyn mleciu kapacitu 120 viedenských centov obilia, ale v roku 1915 to už bolo okolo 10 tisíc q. Vďaka tomu sa zvýšil akciový kapitál spoločnosti z pôvodných 400 000 korún na 5 200 000 korún v roku 1915.

Po vzniku Československej republiky mlyn prevzal Československý mlynský kartel a zdarne ho prevádzkoval až do roku 1938, kedy mlyn v rámci Viedenskej arbitráže pripadol Maďarsku.

V mlyne bol zriadený utečenecký tábor pre poľských, maďarských a rumunských utečencov.

V roku 1945 mlyn pri ústupe vyhodila do vzduchu nemecká armáda. Hlavná budova mlyna vyhorela a ostali z nej len holé múry. Okrem toho bola vypálená aj pobočná stavba, obytné stavby však prežili.

Vyhorený skelet mlyna bol po roku 1949 zbúraný. V okolí mlyna tak ostala len riaditeľská vila a robotnícka kolónia. V nej neskôr bývali hlavne rómske rodiny.

V roku 2011 bola vybývaná robotnícka kolónia a riaditeľská vila zbúrané.