Vodný mlyn Júliusa Čipku

Mlyny v Predajnej vznikali už v 14. storočí, kedy kráľ Žigmund povedil kapitána hradu v Ľupči Henricha z Meteleska stavbou mlyna v Predajnej na potoku Grapeľ. Po výstavbe bol mlyn zverený do užívania farárovi z Predajnej. V uvedenom čase vznikli aj ďalšie mlyny v okolí, podľa listiny z roku 1505 to boli mlyny na Ponikách, Predajnej a Jesení. Polovica zo zisku mlynov náležala vlastníkovi ľupčianskeho panstva Damiánovi Dóczimu.

Vodný mlyn v Predajnej bol postavený v polovici 18. storočia na pravom brehu Jasenianskeho potoka a šlo o neskobarokový kamenný prízemný mlyn s vodným kolesom. Mlyn zrejme vznikol na mieste staršieho dreveného mlyna. Vodný mlyn bol v majetku vrchnosti, ktorá ho prenajímala svojim poddaným.

V prvej tretine 19. storočia bol mlyn v užívaní mlynára Filipa Pejku a jeho manželky Anny. Po jeho smrti prevzal mlynárske remeslo jeho syn Juraj, ktorý v tom čase študoval právo v Budapešti a zároveň vykonával vandrovku. V roku 1838 sa vyučil mlynárskym majstrom a mlyn svojho otca viedol len do roku 1840, kedy ho prenechal svojmu bratovi Ignácovi a v rokoch 1840 až 1844 pokračoval v nedokončenom štúdiu.

Po roku 1848 v dôsledku zrušenia poddanstva boli postupne všetky vrchnostenské mlyny ponúknuté na predaj. Mlyn v Predajnej odkúpil v roku 1859 od kráľovského eráru mlynár Ignác Pejko za 3 000 zlatých. Neskôr bol mlyn doplnený o užšiu dvorovú obytnú časť s troma miestnosťami (2 izby, čierna kuchyňa), ktorá sa zachovala dodnes. Mlyn vydržal vo vlastníctve rodiny Pejkových až do začiatku 20. storočia. 

Na začiatku 20. storočia mlyn od vdovy Pejkovej odkúpil Július Čipka. Za jeho života sa mlyn opravil a zmodernizoval, kedy boli staré kamenné zloženia nahradené valcovými stolicami, doplnené vysievačmi, reformou a kúkoľníkom. Pohon mlyna bol nezmenený, a to pomocou vodného kolesa na hornú vodu, ktoré poháňalo transmisiu pod mlecou podlahou.

V roku 1930 sa ako majiteľka mlyna uvádza Božena Čipková, zrejme manželka (vdova?) Júliusa Čipku.

V marci roku 1947 si dal nový majiteľ mlyna Ondrej Čipka u košickej firmy Karola Poledniaka vypracovať projekt modernizácie mlyna a vybavení vodnou Francisovou turbínou. Mlyn sa mal nadstavať o jedno podlažie a zastrešiť manzardovou strechou. Mlecie zariadenie mali tvoriť 3 valcové stolice. Projekt modernizácie sa však nerealizoval, firma Poledniak však stihla dodať časť strojného vybavenia (napr. súčasti hadicového filtra), ktorá bola uskladnená v humne a nepoužitá.

V roku 1950 mlynár Ondrej Čipka zanechal mlynársku živnosť, vmlyne sa prestalo mlieť a sporadicky sa využívalo len kamenné zloženie na šrotovanie. Na pohon mlyna v tomto čase už slúžil elektromotor.

V roku 1960 bol prestavaný dom mlynára, zvýšený o jedno podlažie a vybavený modernými prvkami (nové podlahy, ústredné kúrenie atď.).

Dnešným vlastníkom mlyna je Ondrej Čipka, vnuk pôvodného mlynára Júliusa Čipku. Ten dal z vlastnej iniciatívy mlyn vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku, čo sa napokon stalo 30. decembra 2011, kedy pamiatkový úrad SR mlyn uznal za NKP. Vďaka dotácie sa chátrajúci mlyn podarilo zachrániť. V rokoch 2015 a 2016 bola vymenená strecha na mlynici, okrem toho sa v roku 2016 podarilo z dotácie obce Predajná vymeniť okná. V ďalších rokoch bola obnovená fasáda mlyna a vyrobená replika mlynského kolesa.