Vodný mlyn Jozefa Pollu

Nepatrné zrúcaniny vodného Horného mlyna z 19. storočia. Mlyn začiatkom 20. storočia odkúpil Jozef Lipka, ktorý ho neskôr predal Jánovi Pollovi. Išlo o kamenný mlyn s kamenným zložením, poháňaný kolesom na hornú vodu. Mlyn dal v 30. rokoch 20. storočia modernizovať jeho syn Jozef Polla, inštaloval tu 2 valcové stolice od firmy Poledniak a tiež pomocný naftový motor. Po jeho vražde mlyn istý čas spravovala jeho matka, neskôr jej pomáhal syn Július. Mlyn mlel do roku 1939, od roku 1942 chátral a bol rozobratý na stavebný materiál.
Vodný mlyn Jozefa Pollu
Terňa
08267
Prešovský kraj
Prešov
Terňa
Terňa
49° 7' 15.7'', 21° 14' 2.1''
Zaniknutý mlyn
Mlyn stál na samote severne od obce.
Ternianka
volne prístupný
Údaje zo Súpisu VD RČS, zachytávajúce stav roku 1930
Finančné riaditeľstvoKošice
Dôch. kontrolný úradSabinov
Poradové číslo z mapy13
Vodný tokTerňanka
ObecMošurov 14
MajiteľJozef Pola
Druh zariadeniamlyn
Vodné motory2 kolesá na vrchnú vodu
Bežný výkon (ks)1,3 a 7,1

História mlyna obsahuje udalosti z obdobia:

Malý vodný mlyn, podľa polohy nad obcou Terňa nazývaný aj Horný mlyn, bol pôvodne postavený v 19. storočí. 

Niekedy pred prvou svetovou vojnou mlyn odkúpil Jozef Lipka (* 1881), ktorý ho neskôr predal mlynárskemu tovarišovi Jánovi Pollovi zo Záhradného.

Ján Polla (* 1876) bol synom talianských prisťahovalcov. Pracoval ako mlynársky tovariš u židovského podnikateľa Mórica Ilkoviča v mlyne v Záhradnom, neskôr mal tento mlyn v nájme (viď kartu Vodný mlyn Jána Kancíra). Keď sa tesne pred prvou svetovou vojnou dozvedel o predaji Horného mlyna v Terni, rozhodol sa ho odkúpiť a osamostatniť sa.

Udalosti
  • Prvá písomná zmienka o existencii vodného diela
  • Vznik mlynárskej živnosti
Hospodársky typ mlyna
Námedzný

V roku 1931 umrel mlynár Ján Polla a prevádzku mlyna prevzal Jozef Polla. Ten mlyn modernizoval, zo strojárne Karola Poledniaka zakúpil dve valcové stolice a pomocný dieselový motor. Pri mlyne chcel ešte vystavať aj pílu, ktorú však nestihol dokončiť. Pre nezhody so svojim zaťom Ottom, manželom Anny Pollovej, bol jedného dňa zavraždený, avšak vraždu si odsedel mladší brat Július, ktorému vymerali trest v trvaní 4 roky. Otto s Annou sa odsťahovali do Maďarska a prevádzku mlyna musela prevziať vdova po Jánovi Pollovi, ktorá ho viedla počas obdobia, kedy jej syn sedel vo väzení v Ilave. Július Polla sa po prepustení z väzenia oženil a prevzal mlynárske remeslo.

Mlyn prestal mlieť v roku 1939, odkedy slúžil už len na bývanie. Po roku 1942 mlyn chátral a bol rozobratý na stavebný materiál.

Udalosti
  • Významná osobnosť či udalosť spojená s mlynom
  • Zaznamenaná katastrofa (požiar, povodeň, zranenie, usmrtenie a iné)
  • Zánik mlynárskej živnosti
  • Zánik budovy mlyna
Hospodársky typ mlyna
Námedzný

Priezviská mlynárov pôsobiacich vo mlyne:

  • Lipka
  • Polla

História mlyna tiež obsahuje:

Jozef Lipka (* 9. apríl 1881 - + 16. október 1973), emigrant a tesár z USA, manželka Mária Tokarová (27. august 1886 - + 5. marec 1956), mali spolu syna Františka, mlynára v Nižnom mlyne v Terni (viď kartu Valcový mlyn Františka Lipku).

Ján Polla (* 1876 - + 1931), s manželkou ( * ? - + 1942) mali 3 deti: Jozefa, Júliusa (* 1915) a Annu (tá sa vydala za istého Otta).

Jozef Polla (* 1914? - + po roku 1931), syn Jána, manželka Mikolajová, mali spolu dcéru Zitu, okrem toho mal ešte nemanželského syna Jozefa. Mlynára Jozefa Pollu zavraždil manžel Anny Pollovej Otto niekedy v 30. rokoch 20. storočia.

Július Polla (* 14. marec 1915 - + 16. december 1976), syn Jána, manželka Anna Molková (* 1907).

Mlyn zobrazený na:

Zatiaľ nevyplnené

Predmety spojené s osobou mlynára a prevádzky:

Zatiaľ nevyplnené
zrúcanina
06 2023
    vidiecky
    potok (50 - 1000 l/s)
    • ľudové staviteľstvo
    Po mlyne sa dodnes zachovali len nízke kamenné pozostatky obvodových múrov.
        • úplne bez technológie
        Mlyn mal pôvodne kamenné zloženie. Po modernizácii mlyna Jozefom Pollom v 30. rokoch 20. storočia mal mlyn 2 valcové stolice od firmy Poledniak a pomocný naftový motor. Na šrotovanie sa stále používalo kamenné zloženie.
        Žiadna položka nie je vyplnená
        Zaniknutý
        • stupa
        Pod mlynom stála stupa na ľan a konope poháňaná vlastným vodným kolesom.
          Voda k mlynu bola privádzaná z potoka Ternianka mlynským náhonom v dĺžke asi 1 km. Odpadová voda bola používaná na pohon stupy a tiež pre ostatné mlyny nižšie v doline (Blicharov mlyn a Matisov mlyn).
          Typvodné koleso na hornú vodu
          Stavzaniknutý bez stôp
          PopisPriemer asi 3,5 m, šírka asi 0,5 m.
          Typvodné koleso na hornú vodu
          Stavzaniknutý bez stôp
          PopisPriemer asi 3,5 m, šírka asi 0,5 m.
          Žiadna položka nie je vyplnená
          Historické technologické prvky
          Žiadna položka nie je vyplnená

          Žiadna položka nie je vyplnená

          Historické mapy

          Súčasné fotografie - exteriér

          Vytvorené

          14.6.2023 14:54 užívateľom storiesofindustrial

          Majiteľ nehnuteľnosti

          Nie je vyplnený

          Spoluautori

          Užívateľ Posledná zmena

          Mapové značky

          Čakajúci mlyn
          ?
          Mlynisko známe z prameňov
          ?
          Zaniknutý mlyn
          ?
          Mlynská budova bez zariadenia
          ?
          Mlyn s kamenným zložením a vodným kolesom
          ?
          Mlyn s valcovou stolicou a turbínou
          ?
          Mlyn s kamenným zložením
          ?
          Mlyn s valcovou stolicou
          ?
          Mlyn s valcovou stolicou a vodným kolesom
          ?
          Mlyn bez technológie s vodným kolesom
          ?
          Mlyn bez technológie s turbínou
          ?
          Lodný mlyn
          ?
          Parný mlyn
          ?
          Elektrický mlyn
          ?
          Strojný mlyn
          ?

          Partneri projektu