Vodný mlyn Jána Matisa

Vodný mlyn, podľa polohy v rámci obce označovaný aj ako Stredný mlyn, stál za kostolom v Terni. Pôvodne šlo o panský mlyn, spadajúci do majetku veľkostatkára Tibora Bánóa. Kamenný mlyn mal kamenné zloženie poháňané vodným kolesom.

Mlyn na prelome 19. a 20. storočia odkúpil Jozef Matis (* 1862), hospodár v Malom Slivníku, ktorý na kúpu mlyna použil peniaze z predaného zdedeného hospodárstva v Malom Slivníku po bezdetnej tete Jurčovej, rod. Matisovej.

Syn Jozefa Matisu Ján počas vojny narukoval na front, kde bol zajatý a ako vojnový zajatec pracoval v talianských mlynoch, kde sa mlela múka pre frontové zásobovanie. Po skončení vojny sa s nadobudnutými skúsenosťami vrátil domov a po smrti otca prevzal rodinný mlyn.

V roku 1922 po smrti Jozefa Matisa prevádzku mlyna prevzal jeho syn Ján.

Ján Matis dal po výstavbe novšieho Lipkovho mlyna v Terni svoj mlyn taktiež modernizovať, pretože v dobách sucha nemohol mlieť. Zobral si úver z banky a mlyn mechanizoval. Do mlyna zabudoval plynosací motor a kamenné zloženie nahradil troma valcovými stolicami. Drevné uhlie na výrobu drevoplynu pre Matisa pálil pod Čergovom istý Gregor, polesný veľkostatkára Bornemiszu. Súčasťou mlyna bola stupa na ľan a konope.

Ján Matis pre konkurečné problémy s modernejším Lipkovým mlynom nezvládal splácať úver z banky a tak v roku 1946 prišiel v exekúcii o mlyn a dom. Mlyn odkúpili jeho švagrovia Ignác Senderák a Ján Majerník, pre ktorých Ján Matis ako vyučený mlynár istý čas ešte mlel. Krátko nato sa však Ján Matis aj s rodinou presťahoval do Čiech, kde našiel prácu v elektrárni v Chomutove.

Mlyn v Terni po odchode Jána Matisa začal prevádzkovať mlynár Knobeľ, ktorý tu začal aj bývať.

V roku 1951 bol bývalý Matisov mlyn znárodnený a jeho prevádzka zastavená. Mlyn bol napokon zbúraný a na jeho mieste vznikol rodinný dom bývalých majiteľov mlyna.