Vodný mlyn Jána Matisa

Malý vodný mlyn v centre obce Terňa, nazývaný Stredný mlyn, vznikol v 19. storočí a pôvodne patril veľkostatkárovi Tiborovi Bánóovi. Koncom storočia ho odkúpil Jozef Matis, mlyn mal kamenné zloženie a pohon vodným kolesom. Jeho syn Ján prevzal mlyn v roku 1922 a v 30. rokoch ho modernizoval, zabudoval tri valcové stolice a pomocný plynosací motor. V roku 1946 o mlyn v exekúcii prišiel, istý čas síce ešte fungoval, ale po úradnom zrušení mlyna v roku 1951 bol zbúraný a na jeho mieste vznikol rodinný dom.
Vodný mlyn Jána Matisa
87/3
Farská
Terňa
08267
Prešovský kraj
Prešov
Terňa
Terňa
49° 6' 43.3'', 21° 14' 16.2''
Zaniknutý mlyn
Mlyn stál v strede obce, za kostolom.
Ternianka
neprístupný
Údaje zo Súpisu VD RČS, zachytávajúce stav roku 1930
Finančné riaditeľstvoKošice
Dôch. kontrolný úradSabinov
Poradové číslo z mapy15
Vodný tokTerňanka
ObecTernňa 4
MajiteľJán Matis
Druh zariadeniamlyn
Vodné motory2 kolesá na vrchnú vodu
Bežný výkon (ks)4,60 a 2

História mlyna obsahuje udalosti z obdobia:

Vodný mlyn, podľa polohy v rámci obce označovaný aj ako Stredný mlyn, stál za kostolom v Terni. Pôvodne šlo o panský mlyn, spadajúci do majetku veľkostatkára Tibora Bánóa. Kamenný mlyn mal kamenné zloženie poháňané vodným kolesom.

Mlyn na prelome 19. a 20. storočia odkúpil Jozef Matis (* 1862), hospodár v Malom Slivníku, ktorý na kúpu mlyna použil peniaze z predaného zdedeného hospodárstva v Malom Slivníku po bezdetnej tete Jurčovej, rod. Matisovej.

Udalosti
  • Prvá písomná zmienka o existencii vodného diela
  • Vznik mlynárskej živnosti
Hospodársky typ mlyna
Námedzný

Syn Jozefa Matisu Ján počas vojny narukoval na front, kde bol zajatý a ako vojnový zajatec pracoval v talianských mlynoch, kde sa mlela múka pre frontové zásobovanie. Po skončení vojny sa s nadobudnutými skúsenosťami vrátil domov a po smrti otca prevzal rodinný mlyn.

Hospodársky typ mlyna
Námedzný

V roku 1922 po smrti Jozefa Matisa prevádzku mlyna prevzal jeho syn Ján.

Ján Matis dal po výstavbe novšieho Lipkovho mlyna v Terni svoj mlyn taktiež modernizovať, pretože v dobách sucha nemohol mlieť. Zobral si úver z banky a mlyn mechanizoval. Do mlyna zabudoval plynosací motor a kamenné zloženie nahradil troma valcovými stolicami. Drevné uhlie na výrobu drevoplynu pre Matisa pálil pod Čergovom istý Gregor, polesný veľkostatkára Bornemiszu. Súčasťou mlyna bola stupa na ľan a konope.

Udalosti
  • Významná osobnosť či udalosť spojená s mlynom
  • Vznik mlynárskej živnosti
Hospodársky typ mlyna
Námedzný

Ján Matis pre konkurečné problémy s modernejším Lipkovým mlynom nezvládal splácať úver z banky a tak v roku 1946 prišiel v exekúcii o mlyn a dom. Mlyn odkúpili jeho švagrovia Ignác Senderák a Ján Majerník, pre ktorých Ján Matis ako vyučený mlynár istý čas ešte mlel. Krátko nato sa však Ján Matis aj s rodinou presťahoval do Čiech, kde našiel prácu v elektrárni v Chomutove.

Mlyn v Terni po odchode Jána Matisa začal prevádzkovať mlynár Knobeľ, ktorý tu začal aj bývať.

Udalosti
  • Zánik mlynárskej živnosti
Hospodársky typ mlyna
Námedzný

V roku 1951 bol bývalý Matisov mlyn znárodnený a jeho prevádzka zastavená. Mlyn bol napokon zbúraný a na jeho mieste vznikol rodinný dom bývalých majiteľov mlyna.

Udalosti
  • Významná osobnosť či udalosť spojená s mlynom
  • Zánik mlynárskej živnosti
  • Zánik budovy mlyna

Priezviská mlynárov pôsobiacich vo mlyne:

  • Bánó
  • Matis

História mlyna tiež obsahuje:

Tibor Bánó, veľkostatkár

Jozef Matis (* 1862 - + 1922), manželka Mária Terpaková (* 1872 - + 1939), mali spolu 4 deti.

Ján Matis (* 12. október 1894 - + ?), syn Jozefa, manželka Rozália Uhlariková (* 1 . september 1898 - + ?), mali spolu 6 detí.

Ignác Senderák a Ján Majerník, odkúpili mlyn v exekúcii v roku 1946.

Knobeľ, mlynár v nájme.

Mlyn zobrazený na:

Zatiaľ nevyplnené

Predmety spojené s osobou mlynára a prevádzky:

Zatiaľ nevyplnené
zaniknutý bez väčších pozostatkov
06 2023
    vidiecky
    potok (50 - 1000 l/s)
          • úplne bez technológie
          Mlyn mal po modernizácii Jánom Matisom v 30. rokoch 20. storočia tri valcové stolice. Pohon bol vodným kolesom na hornú vodu, ako pomocný zdroj slúžil plynosací motor.
          Žiadna položka nie je vyplnená
          Zaniknutý
          • stupa
          Súčasťou mlyna bola stupa na ľan a konope.
            Voda pre mlyn sa získavala z potoka Ternianka, od ktorého viedol k mlynu náhon.
            Typvodné koleso na hornú vodu
            Stavzaniknutý bez stôp
            Popis
            Typvodné koleso na hornú vodu
            Stavzaniknutý bez stôp
            Popis
            Žiadna položka nie je vyplnená
            Historické technologické prvky
            Žiadna položka nie je vyplnená

            Žiadna položka nie je vyplnená

            Základné obrázky

            Vytvorené

            14.6.2023 14:22 užívateľom storiesofindustrial

            Majiteľ nehnuteľnosti

            Nie je vyplnený

            Spoluautori

            Užívateľ Posledná zmena

            Mapové značky

            Čakajúci mlyn
            ?
            Mlynisko známe z prameňov
            ?
            Zaniknutý mlyn
            ?
            Mlynská budova bez zariadenia
            ?
            Mlyn s kamenným zložením a vodným kolesom
            ?
            Mlyn s valcovou stolicou a turbínou
            ?
            Mlyn s kamenným zložením
            ?
            Mlyn s valcovou stolicou
            ?
            Mlyn s valcovou stolicou a vodným kolesom
            ?
            Mlyn bez technológie s vodným kolesom
            ?
            Mlyn bez technológie s turbínou
            ?
            Lodný mlyn
            ?
            Parný mlyn
            ?
            Elektrický mlyn
            ?
            Strojný mlyn
            ?

            Partneri projektu