História
Obecná história:
V roku 1381 je prvá doložená zmienka o mlyne na Stupavskom potoku. Bratislavský mešťan Mikuláš zvaný Prodar s manželkou Annou z mlyna Reÿzer ležiaceho na Stupavskom potoku (de molendino Reÿzer vocato in fluvio Stompha) kúpil pol bratislavskej merice obilia za deväť denárov od Pavla, syna bratislavského richtára Jakuba. V roku 1387 sa spomína prenájom dvoch kláštorných mlynov na Stupavskom potoku Reÿsmÿel a Pretermÿel. Dva mlyny v Stupave boli v portálnych súpisoch z rokov 1567 a 1588 označené ako molendia nobilitar. Podľa urbáru Stupavského panstva z roku 1592 boli okrem mlyna patriaceho pavlínom v Stupave ešte ďalšie štyri mlyny. Mlynári na Stupavskom panstve boli v polovici 17. storočí organizovaní spolus mlynármi na susednom Plaveckom panstve. V roku 1660 im panovník Leopold I. udelil spoločné cechové artikuly. V polovici 18. storočia mali už mlynári Stupavského panstva samostatný cech. Na jeho čele bol v roku 1757 mlynársky cechmajster Ján Juriš. V roku 1782 boli k stupavskej farnosti počítané štyri nájomné mlyny: in Hamris, supra Braxam, serrariae (píla) a mlyn bratov paulínov. Ďalšie dva mlyny (Valcha a Jurišov mlyn) boli v súkromnom vlastníctve. Na konci 18. storočia bolo v Stupave 6 mlynov. (ZACHAROVÁ, Mária. Mlyny na Stupavskom panstve v novoveku. In: Otázky zemepanského hospodárenia a správy vnovoveku II. 2022.)
Na bohatú mlynársku tradíciu v obci reflektuje aj erb pridelený Stupave v roku 1560 panovníkom Ferdinandom I. Habsburským. Erb tvorí štít červenej farby rozdelený na dve polovice. V ľavej časti erbu bolo šikmo postavené biele brvno s pstruhom plávajúcim dole prúdom, v pravej časti bol vyobrazený tĺčik z mažiara na mletie prosa zlatej farby, ktorý predstavoval rozvinuté mlynárske remeslo. (ZACHAROVÁ, Mária. Mlyny na Stupavskom panstve v novoveku. In: Otázky zemepanského hospodárenia a správy vnovoveku II. 2022.)
História mlyna obsahuje udalosti z obdobia:
Stredovek – do bitky pri Moháči (1526)
Novovek A – do bitky pri Viedni (1683)
Dvojkolesový, neskôr uvedený ako trojkolesový, inskribovaný mlyn Jána Juriša získal jeho predok za 4 300 zlatých v druhej polovici 18.storočia, keď sa nazýval Schafler Mahlmühl. Kanonická vizitácia ho označuje v 80. rokoch 18. storočia ako Gyurissianae. Od mlyna bol mlynár povinný dávať cirkvi ročne jednu bratislavskú mericu pšenice. Začiatkom 19. storočia ho chcela rodina Pálfiovcov od mlynára Jána Juriša vykúpiť, čomu predchádzalo spisovanie majetku mlyna, ku ktorému patrila slamou pokrytá stodola, šopa pre vozy, maštale, šopa nad pivnicou. Pri mlyne v lokalite w Chmelni sa nachádzal ovocný sad a vinohrad. Celková hodnota inskribovaného mlyna bola vyčíslená na 11 856 zlatých. Rodina Pálfi napokon mlyn vykúpila za 11 500 zlatých. Mlynár Ján Juriš mal z mlyna odísť po sviatku sv. Juraja (24.4.) roku 1808. (ZACHAROVÁ, Mária. Mlyny na Stupavskom panstve v novoveku. In: Otázky zemepanského hospodárenia a správy vnovoveku II. 2022.)
Novovek C – od zrušenia poddanstva (1848–1913)
Prvá svetová vojna (1914–1918)
Prvá Československá republika (1919–1938)
Slovenský štát, vrátane povojnového obdobia (1939–1949)
Znárodnenie, život mlynárov počas komunistického režimu (1949–1989)
Priezviská mlynárov pôsobiacich vo mlyne:
Juriša
História mlyna tiež obsahuje:
Prepisy z literatúry, rozprávania pamätníkov a podobne.
Prepisy z prameňov: inventár, nájomné a kúpne zmluvy, výpisy z matrík a podobe.
Mlyn zobrazený na:
Veduta, ručne maľovaná mapa
I. vojenské mapovanie
II. vojenské mapovanie
III. vojenské mapovanie
Katastrálna mapa
Historická ortofotomapa
Zatiaľ nevyplnené
Predmety spojené s osobou mlynára a prevádzky:
Zatiaľ nevyplnené
