História
História mlyna obsahuje udalosti z obdobia:
Stredovek – do bitky pri Moháči (1526)
Novovek A – do bitky pri Viedni (1683)
Novovek B – do zrušenia poddanstva (1848)
Novovek C – od zrušenia poddanstva (1848–1913)
Prvá svetová vojna (1914–1918)
Vlastníkom mlyna počas medzivojnového obdobia bol židovský podnikateľ Emanuel Gross. Išlo o moderný dvojpodlažný kamenný mlyn, ktorý však v roku 1932 vyhorel. Po požiari bol mlyn opravený a nadstavaný o jedno podlažie. Pohon mlyna bol výlučne plynosacím motorom na drevoplyn, ktorý poháňal štyri valcové stolice. Uhlie pre motor dovážal na vozoch dodávateľ Hruška z Matiašky pri Hanušovciach nad Topľou, kde sa milierovalo.
Gross sa rozhodol neskôr pri mlyne vybudovať aj pílu na rezanie dosiek a hranolov. Gáter bol zakúpený pred druhou svetovou vojnou v Nemecku (v píle fungoval do roku 2015). Píla bola poháňaná plynosacím motorom pomocou dlhého železného hriadeľa. Súčasťou bola aj drvička na konope.
Mlynár Emanuel Gross stihol krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny emigrovať do USA, pričom mlyn s pílou odpredal pomocníkovi Jánovi Gogorovi.
Udalosti
- Zaznamenaná katastrofa (požiar, povodeň, zranenie, usmrtenie a iné)
Hospodársky typ mlyna
Námedzný
Mlyn bol napriek predaju Jánovi Gogorovi za Slovenského štátu arizovaný a boli sem dosadení arizátori a národní správci. Prvým bol Viktor Kocún, neskôr istým Pavliščík. Posledným dosadeným mlynárom tu bol František Demjančík (* 16. máj 1925) z Kráľoviec pri Košiciach. V poštátnenom mlyne pracovali aj dvaja pomocníci Jozef Majirsky a Andrej Kaľuha.
Jánovi Gogorovi ostala len píla, čím došlo k majetkovému oddeleniu mlyna a píly.
Udalosti
- Významná osobnosť či udalosť spojená s mlynom
Hospodársky typ mlyna
Námedzný
Mlyn bol v tomto čase prerobený na elektrický a istý čas ešte mlel pre miestne JRD. Po smrti Františka Demjančíka, ktorý v mlyne pracoval, bola jeho prevádzka v roku 1961 napokon zastavená a zariadenie rozobraté. Časti technológie a koženné remene boli odvezené do Veľkošarišského mlyna. Prázdny mlyn bol potom využívaný ako sklad.
Začiatkom 50. rokov 19. storočia bola píla od Jána Gogoru znárodnená.
Udalosti
- Významná osobnosť či udalosť spojená s mlynom
- Zánik mlynárskej živnosti
V roku 1993 bol mlyn aj píla reštituované. Pílu získal a neskôr na nej podnikal syn pôvodného vlastníka Ján Jakubík ml. (* 1958).
V roku 2015 bol pôvodný nemecký gáter pokazený (zlomená ojnica) a preto bol nahradený novou pílou, starý gáter skončil v šrote. Taktiež aj samotná píla prešla prestavbou.
Udalosti
- Významná osobnosť či udalosť spojená s mlynom
Priezviská mlynárov pôsobiacich vo mlyne:
História mlyna tiež obsahuje:
20. roky 20. storočia: mlynár Emanuel Gross (* 1892), manželka Anna (* 1902), mali spolu dve dcéry.
Mlynárskí pomocníci Mendlovič a Weinberger, neskôr aj Ján Gogora z Giraltoviec.
40. roky 20. storočia: Ján Gogora (* ? - + 1968), dcéra Emília Gogorová, vydala sa za Jána Jakubíka (* 1919 - + 3. apríl 1992) z Podlužian, ktorý sa neskôr stal dedičom píly.
Arizátori a národní správci za Slovenského štátu: Viktor Kocún, Pavliščík.
Posledný mlynár František Demjančík (16. máj 1925 - + 9. júl 1961), manželka Marta Opilová.
Prepisy z literatúry, rozprávania pamätníkov a podobne.
Prepisy z prameňov: inventár, nájomné a kúpne zmluvy, výpisy z matrík a podobe.
Mlyn zobrazený na:
Veduta, ručne maľovaná mapa
I. vojenské mapovanie
II. vojenské mapovanie
III. vojenské mapovanie
Katastrálna mapa
Historická ortofotomapa
Zatiaľ nevyplnené
Predmety spojené s osobou mlynára a prevádzky:
Zatiaľ nevyplnené
