Kapallov, Pongrácovský mlyn

Prenajímanie mlyna Pongrácovským komposesorátom (1591 - 1880) 

Mlyn bol postavený v roku 1591 Ladislavom a Petrom Pongrácovcami. Nevlastnili ho ale oni, bol prvým známym majetkom Pongrácovského komposesorátu. Výnosy z mlyna si delili členovia komposesorátu. Peter a Ladislav si mlyn od ostatných členov prenajímali od roku 1591 do roku 1597, kedy bol v ich správe stále v dobrom stave, a tak rod súhlasil, aby ho spravovali ďalších šesť rokov. Z tohto prenájmu museli ale odviesť komposesorátu 48 zlatých a členovia komposesorátu v mlyne mohli mlieť zadarmo. To, že mlyn vlastnil komposesorát, nemalo pre Ladislava a Petra len nevýhody. Okrem toho, že s financovaním stavby mlyna im pomohol komposesorát, udržiavanie koryta Jalovčanky a Mlynského potoka sa tiež dialo na náklady komposesorátu.  

Na najbližších 280 rokov mlyn vlastnil Pongrácovský komposesorát, ktorý ho prenajímal mlynárom, ktorí neboli členmi komposesorátu. Od roku 1603 až do roku 1880 si mlyn teda prenajímali mlynári s priezviskami: Slatkáň, Hodas, Droppa, Pláuka, Javornický, Bolvanský, Hrdko, Kubáni a Sutoris.

Prenajímanie mlyna Pongrácovským komposesorátom definitívne skončilo 2. apríla 1880, kedy boli členmi Pongrácovského komposesorátu a vlastníkmi mlynu: Emil Pongrác s manželkou Jozefínou, rodenou Sentivániovou, Alberta Pongrácová, rodená Péchyová s deťmi, Adeodat Pongrác, Frederika Majláthová, Antónia Pongrácová, Kornel Pongrác, Samuel Ballo s manželkou Karolínou, rodenou Hoffmannovou, Ján Hoffmann s manželkou Teréziou, rodenou Lániovou, Ondrej Pálka s manželkou Emíliou, rodenou Rosinskou, Peter Pálka s manželkou Máriou Ballovou, Marek Pongrác, Fedor Pongrác, Pribylinskí urbárnici, Emil Pongrác a Béla Majláth s manželkou Annou, rodenou Pongrácovou.  

Členovia komposesorátu predali mlyn v Liptovskej Ondrašovej aj s hospodárskymi budovami mlyna, lúkou, oráčinou a právom mletia obilia Ondrejovi Kostolnému a jeho manželke Anne Kostolnej, rodenej Moravčíkovej za 1500 zlatých. Predávajúci sa zriekli práva postaviť si v dedine ďalší mlyn alebo pílu komposesorátu, ale zostalo humno, ku ktorému sa dalo dostať len cez mlynský pozemok. Preto musel Ondrej Kostolný dať členom komposesorátu povolenie na prechod cez most pred mlynom a využívanie cesty, ktorá viedla cez jeho pozemok k humnu. Dohodli sa tiež, že cestu a mostík bude udržiavať tak, aby ju mohli členovia komposesorátu využívať. 

Rodina Kostolných (1880 - 1902)

Ondrej Kostolný sa narodil v roku 1837 v Palúdzke. Keď mal 34 rokov, tak sa v Liptovskom Jáne oženil s 26 ročnou Annou Moravčíkovou. Anna Moravčíková pochádzala z Liptovskej Porúbky, kde jej otec Štefan Moravčík vlastnil mlyn. Ako dcéra mlynára mala Anna Moravčíková veľa skúseností s mlynárstvom. Pravdepodobne preto sa s Ondrejom Kostolným po svadbe rozhodli prenajať si mlyn v Palúdzke. Počas prenájmu mlyna v Palúdzke sa do rodiny narodil v roku 1871 syn Ondrej a v roku 1873 dcéra Anna. Deti teda dostali mená po svojich rodičoch.  

Prenajímanie ale rodine nestačilo, a tak si 2. apríla 1880 kúpili od Pongrácovského komposesorátu mlyn v Liptovskej Ondrašovej. V tomto mlyne sa v roku 1882 do rodiny narodil syn, ktorému dali meno Ján. Ján bol posledné dieťa, ktoré sa Anne a Ondrejovi narodilo.  

Ondrej Kostolný starší v roku 1894 zomrel. Po jeho smrti mlyn v Liptovskej Ondrašovej zdedila jeho žena Anna Kostolná a ich deti Ondrej, Anna a Ján. Rodina v mlyne žila ďalších 8 rokov až do roku 1902, kedy celý majetok predali svojmu príbuznému Ľudovítovi Moravčíkovi. Ten ale mlyn predal zmluvou zo 17. septembra toho istého roku Rudolfovi Kapallovi. 

       Rodina Kapallovcov (1902 – 1988) 
 
Rudolf Kapalla sa narodil v Bobrovci v roku 1873 do mlynárskej rodiny Jozefa Kapallu a Alojzie Kapallovej, rodenej Rádyovej. Vyrastal ale v Palúdzke, kde si jeho otec prenajímal mlyn. Od nízkeho veku sa teda venoval mlynárstvu. V dospelosti sa oženil s Helenou Antolovou, s ktorou si spoločne kúpili od Ľudovíta Moravčíka 17. septembra 1902 mlyn v Liptovskej Ondrašovej. 
V roku 1904 sa rodine narodil prvý syn Juraj Rudolf Kapalla. Počas tohto roka Rudolf Kapalla mlyn prestaval. Mlyn doplnil o pílu, valcový mlecí stroj a vybavil ho Francisovou turbínou. V súpise vodných diel z roku 1930, ktoré zachytáva všetky vodné diala Československa v danom roku, sa však spomína ako vodný motor koleso na hornú vodu. To preto, že koleso na hornú vodu bolo primárnym motorom pre mlyn a malá Francisova turbína so spodným sacím košom poháňala iba dynamo, ktoré pre mlyn vyrábalo elektriku.
Po smrti Rudolfa Kapallu v apríli 1931 jeho polovicu mlyna zdedilo jeho 5 detí. V septembri 1932 zomrela aj Rudolfova manželka Helena. Neskôr dedičské podiely od svojich súrodencov odkúpil Ján Emil Kapalla, druhý syn Rudolfa Kapallu, narodený v roku 1908. Spolu so svojou manželkou Helenou Kapallovou, rod. Schneiderovou a tromi deťmi mlyn spravovali. 
Ján Emil Kapalla bol podľa Kroniky obce Ondrašová v rokoch 1942 až 1945 starostom Liptovskej Ondrašovej.
V posledných mesiacoch druhej svetovej vojny mlyn obsadila nemecká armáda a na jeho pozemku si vytvorila malý tábor, približne pre 500 vojakov. Obývačku mlyna využívali Nemci ako kanceláriu. Na pozemku mlyna vojaci pobudli približne desať týždňov a začiatkom apríla 1945 zahájili ústup a stiahli sa bez boja. Rodina Kapallovcov ostala žiť  
v mlyne počas jeho obsadenia nemeckou armádou.
Krátko po oslobodení Liptovského Mikuláša v roku 1945 sa v mlyne zlomila os, na ktorej bolo umiestnené mlynské koleso. Namiesto opravy starého kolesa sa Ján Emil Kapalla rozhodol dať vytvoriť projekt na novú turbínu a o dva roky neskôr 13. decembra 1947 mlyn prvýkrát poháňala nová Francisova turbína s výkonom približne 60 koní. 
Vo februári 1948 bola píla v mlyne štátnou políciou zaplombovaná a Jána Emila Kapallu začal nový politický systém prenasledovať. V roku 1951 bol z dôvodu nepohodlnosti umiestnený do pomocného technického práporu, kde strávil 25 mesiacov.  
Po návrate Jána Emila Kapallu z PTP malo mlyn v správe Jednotné roľnícke družstvo, no majetok naďalej vlastnila rodina Kapallovcov. Ján Emil Kapalla až do konca svojho života v roku 1986 pomáhal spravovať mlyn. Po jeho smrti 15. mája 1986 v mlyne zostala iba jeho manželka Helena Kapallová. Po jej smrti v roku 1988 sa ich tri deti (Rudolf Ján, Milan Gustáv, Helena Mária) rozhodli mlyn predať Štátnym majetkom, pretože sa oň nemohli naplno starať. 

Štátne majetky a súkromný vlastník (1988 – 2025) 

Štátne majetky kúpili mlyn od rodiny Kapallovej v roku 1988. Neskôr bol mlyn predaný neznámemu vlastníkovi, ktorý sa o stavebne zachovalú budovu nedostatočne staral. Na prelome tisícročí bol pre to mlyn zbúraný a v dnešnej dobe sú na pozemku už iba ruiny kedysi impozantnej historickej budovy.