Valcový mlyn Františka Lipku

Nižný mlyn v Terni vlastnil pôvodne Viktor Dudáš a pred prvou svetovou vojnou bol poháňaný vodným kolesom s priemerom vyše 4 m. Mlelo sa na kamennom zložení. Mlyn mal aj jedno menšie vodné koleso s priemerom 2,5 m určené na pohon stupy s troma ubíjadlami na drvenie ľanu a konope, ktoré sa používalo na výrobu plátna. Stupy a mlyn mali spoločný vodný náhon, voda na kolesá tiakla dreveným žľabom šírky 60 cm tak, že na menšie koleso sa voda spúšťala len podľa potreby po otvorení otvoru na dne žľabu. Po jeho zatvorení voda pokračovala na veľké mlynské koleso.

Niekedy v 30. rokoch 20. storočia sa vlastníkom mlyna stáva František Lipka (* 1910), ktorého otec Jozef Lipka pracoval dlhé roky v USA ako tesár na stavbe drevených domov. Po návrate na Slovensku si zakúpil Vyšný mlyn v Terni, ktorý neskôr odpredal Jánovi Pollovi zo Záhradného.

František Lipka kúpil Nižný mlyn v Terni za otcové peniaze a následne ho dal prerobiť na moderný valcový mlyn u košickej strojárne Karola Poledniaka. Poledniak nielenže mlyn prestaval podľa vlastného projektu, ale zároveň ho vybavil kompletným zariadením. Mlyn bol murovaný, poschodový a k nemu sa napájala budova strojovne pre pomocný motor. V mlynici bolo vedľa seba zabudovaných až päť valcových stolíc. Pohon mlyna bol aj po modernizácii pomocou vodného kolesa.

V roku 1946 bol pri mlyne postavený gáter na pílenie dosiek. Gáter bol zakúpený v Nemecku, šlo o desaťlistový gáter typu 72 s liatinovým rámom. Gáter bol poháňaný plynosacím motorom. Ten mal však silu poháňať buď pílu alebo mlyn, nikdy nie oboje naraz. Drevné uhlie pre spaľovanie v generátoroch na drevoplyn bolo pálené v milieroch pod Čergovom. Po spojazdnení píly sa na výrobu drevoplynu používali aj odrezky z píly. V mlyne zamestnávali aj učňa a pomocníka. Súčasťou mlyna bolo hospodárstvo s chovom koní, kráv a hydiny.

Mlynár František Lipka nesúhlasil so začlenením svojho majetku do vznikajúceho JRD, kvôli čomu mu hrozilo vysťahovanie a zhabanie majetku. Našťastie mu bolo umoženené bývať pri znárodnenom mlyne. Mlyn po znárodnení (asi v roku 1951) ešte istý čas viedol Lipka, kde pracoval ako štátny zamestnanec s dvoma vyučenými mlynármi: Falatom a Emilom Kancírom z Uzoviec.

Píla pri mlyne bola v roku 1951 znárodnená a daná do bezplatného užívania MNV v Terni, ktorý ju prevádzkoval a zamestnával v nej štyroch ľudí. Starý plynosací motor nahradil po elektrifikácii obce v roku 1955 elektromotor.

Mlyn v roku 1960 napokon prevzalo miestne JRD a príležitostne sa v ňom mlelo až do roku 1968. V roku 1968 došlo k požiaru v mlynici od šúchajúceho koženého remeňa o drevenú skriňu, v dôsledku čoho bolo vnútorné vyvabenie mlyna poškodené. Mlyn bol prerobený na skladové priestory.

Mlyn bol reštituovaný a vrátený pôvodným majiteľom. Mlynárska usadlosť bola prerobená na rekreačné účely.