Valcový mlyn Františka Lipku

Budova valcového mlyna v obci Terňa vystavaná v 30. rokoch 20. storočia na mieste staršieho vodného mlyna rodiny Dudášovcov. Valcový mlyn dal postaviť František Lipka podľa projektu Karola Poledniaka, mal 5 valcových stolíc a pomocný plynosací motor. Od roku 1946 bola súčasťou mlyna aj píla s 10-listovým gátrom. Píla bola v roku 1951 znárodnená a využívaná miestnym MNV. Mlyn po znárodnení prevádzkoval Lipka, ale v roku 1960 ho zabralo miestne JRD. V roku 1968 mlynica vyhorela a mlyn bol následne prerobený na skladové priestory. Dnes je opravený a usadlosť sa využíva na rekreáciu.
Valcový mlyn Františka Lipku
130/19
Mlynská
Terňa
08267
Prešovský kraj
Prešov
Terňa
Terňa
49° 6' 25.2'', 21° 14' 26.3''
Mlynská budova bez zariadenia
Mlyn stojí na Mlynskej ulici.
Ternianka
neprístupný
Údaje zo Súpisu VD RČS, zachytávajúce stav roku 1930
Finančné riaditeľstvoKošice
Dôch. kontrolný úradSabinov
Poradové číslo z mapy16
Vodný tokTerňanka
ObecTernňa 43
MajiteľJozef Lipka
Druh zariadeniamlyn
Vodné motory2 kolesá na vrchnú vodu
Bežný výkon (ks)4 a 6

História mlyna obsahuje udalosti z obdobia:

Nižný mlyn v Terni vlastnil pôvodne Viktor Dudáš a pred prvou svetovou vojnou bol poháňaný vodným kolesom s priemerom vyše 4 m. Mlelo sa na kamennom zložení. Mlyn mal aj jedno menšie vodné koleso s priemerom 2,5 m určené na pohon stupy s troma ubíjadlami na drvenie ľanu a konope, ktoré sa používalo na výrobu plátna. Stupy a mlyn mali spoločný vodný náhon, voda na kolesá tiakla dreveným žľabom šírky 60 cm tak, že na menšie koleso sa voda spúšťala len podľa potreby po otvorení otvoru na dne žľabu. Po jeho zatvorení voda pokračovala na veľké mlynské koleso.

Udalosti
  • Prvá písomná zmienka o existencii vodného diela
  • Vznik mlynárskej živnosti
Hospodársky typ mlyna
Námedzný

Niekedy v 30. rokoch 20. storočia sa vlastníkom mlyna stáva František Lipka (* 1910), ktorého otec Jozef Lipka pracoval dlhé roky v USA ako tesár na stavbe drevených domov. Po návrate na Slovensku si zakúpil Vyšný mlyn v Terni, ktorý neskôr odpredal Jánovi Pollovi zo Záhradného.

František Lipka kúpil Nižný mlyn v Terni za otcové peniaze a následne ho dal prerobiť na moderný valcový mlyn u košickej strojárne Karola Poledniaka. Poledniak nielenže mlyn prestaval podľa vlastného projektu, ale zároveň ho vybavil kompletným zariadením. Mlyn bol murovaný, poschodový a k nemu sa napájala budova strojovne pre pomocný motor. V mlynici bolo vedľa seba zabudovaných až päť valcových stolíc. Pohon mlyna bol aj po modernizácii pomocou vodného kolesa.

Udalosti
  • Významná osobnosť či udalosť spojená s mlynom
  • Vznik mlynárskej živnosti
Hospodársky typ mlyna
Námedzný

V roku 1946 bol pri mlyne postavený gáter na pílenie dosiek. Gáter bol zakúpený v Nemecku, šlo o desaťlistový gáter typu 72 s liatinovým rámom. Gáter bol poháňaný plynosacím motorom. Ten mal však silu poháňať buď pílu alebo mlyn, nikdy nie oboje naraz. Drevné uhlie pre spaľovanie v generátoroch na drevoplyn bolo pálené v milieroch pod Čergovom. Po spojazdnení píly sa na výrobu drevoplynu používali aj odrezky z píly. V mlyne zamestnávali aj učňa a pomocníka. Súčasťou mlyna bolo hospodárstvo s chovom koní, kráv a hydiny.

Udalosti
  • Významná osobnosť či udalosť spojená s mlynom
Hospodársky typ mlyna
Námedzný

Mlynár František Lipka nesúhlasil so začlenením svojho majetku do vznikajúceho JRD, kvôli čomu mu hrozilo vysťahovanie a zhabanie majetku. Našťastie mu bolo umoženené bývať pri znárodnenom mlyne. Mlyn po znárodnení (asi v roku 1951) ešte istý čas viedol Lipka, kde pracoval ako štátny zamestnanec s dvoma vyučenými mlynármi: Falatom a Emilom Kancírom z Uzoviec.

Píla pri mlyne bola v roku 1951 znárodnená a daná do bezplatného užívania MNV v Terni, ktorý ju prevádzkoval a zamestnával v nej štyroch ľudí. Starý plynosací motor nahradil po elektrifikácii obce v roku 1955 elektromotor.

Mlyn v roku 1960 napokon prevzalo miestne JRD a príležitostne sa v ňom mlelo až do roku 1968. V roku 1968 došlo k požiaru v mlynici od šúchajúceho koženého remeňa o drevenú skriňu, v dôsledku čoho bolo vnútorné vyvabenie mlyna poškodené. Mlyn bol prerobený na skladové priestory.

Udalosti
  • Významná osobnosť či udalosť spojená s mlynom
  • Zánik mlynárskej živnosti

Mlyn bol reštituovaný a vrátený pôvodným majiteľom. Mlynárska usadlosť bola prerobená na rekreačné účely.

Udalosti
  • Významná osobnosť či udalosť spojená s mlynom

Priezviská mlynárov pôsobiacich vo mlyne:

  • Dudáš
  • Lipka

História mlyna tiež obsahuje:

Viktor Dudáš: pôvodný mlynár

Ján Dudáš, syn Viktora, od neho mlyn odkúpil František Lipka

František Lipka (* 5. december 1910 - + 29. júl 1979), manželka Margita Kaščáková (* 24. február 1920 - + 6. august 1981), mali spolu tri deti: Jozefa (* 1938), Júliusa (* 1943) a Juditu (* 1946).

Mlyn zobrazený na:

Zatiaľ nevyplnené

Predmety spojené s osobou mlynára a prevádzky:

Zatiaľ nevyplnené
dochovaný bez zásadnejších zmien
06 2023
  • dochovaná len mlynica
  • dochovaný len obytný objekt / obytná časť objektu
  • dochované objekty doplnkových prevádzok
vidiecky
potok (50 - 1000 l/s)
mlynica a obytná budova ako samostatné budovy
  • moderný bez výrazného slohového zaradenia
murovaná prevažne z tehál
jednoposchodový
Mlyn je dvojpodlažná tehlová omietnutá budova obdĺžnikového pôdorysu. Čelná stena je 3-osová, vstup do mlyna je na pravej strane cez dvojkrídlové drevené dvere. Okná sú malé obdĺžnikové, delené na tabuľky. Nad okennými otvormi i dverami sú priznané tehlové oblúky. Strecha je sedlová s plechovou krytinou, po bokoch sú vystupujúce murované štíty. K mlynici zo severnej strany prilieha prízemná budova strojovne pre pomocný motor. Na čelnej strane je presvetľovaná industriálnym oknom deleným na malé sklenené tabuľky, opäť doplnená o tehlový oblúk nad oknom, a prístupná drevenými dverami na ľavej strane budovy. Strojovňa je krytá vysokou sedlovou strechou so škridľami. Budova píly prilieha k východnej strane mlyna a strojovne.
Stav vnútornej dispozície mlyna, strojovne a píly zatiaľ nie je známy.
  • plastická omietková výzdoba fasád a štítov
  • dvere
  • okno
    • čiastočne zachované umelecké mlecie zariadenie
    Mlyn bol pôvodne vybavený piatimi valcovými stolicami od firmy Karola Poledniaka, usporiadaných v rade vedľa seba. Od Poledniaka pochádzali aj čistiace a vysievace zariadenia na poschodí mlyna.
    Súčasný stav mlynskej technológie a následky po požiari z roku 1968 nie sú známe.
    Žiadna položka nie je vyplnená
    Dochovaný
    • píla
    K mlynu od roku 1946 patrila aj píla na rezanie dosák, vybavená liatinovým 10-listovým gátrom typu 72 nemeckej výroby. Pohon gátra bol cez plynosací motor.
    • náhon
    Voda pre mlyn bol zvádzaná náhonom z potoka Ternianka.
    Typvodné koleso na hornú vodu
    Stavzaniknutý so stopami po osadení
    Popis
    Typvodné koleso na hornú vodu
    Stavzaniknutý so stopami po osadení
    Popis
    Typplynosací motor
    Stavstopy po existencii pomocného motora
    VýrobcaKarol Poledniak Košice
    Popis
    Typplynosací motor
    Stavstopy po existencii pomocného motora
    VýrobcaKarol Poledniak Košice
    Popis
    Typelektrický motor
    Stavstopy po existencii pomocného motora
    PopisRok inštalácie 1955
    Historické technologické prvky
    Žiadna položka nie je vyplnená

    Žiadna položka nie je vyplnená

    Základné obrázky

    Historické mapy

    Vytvorené

    15.4.2023 10:15 užívateľom storiesofindustrial

    Majiteľ nehnuteľnosti

    Nie je vyplnený

    Spoluautori

    Užívateľ Posledná zmena

    Mapové značky

    Čakajúci mlyn
    ?
    Mlynisko známe z prameňov
    ?
    Zaniknutý mlyn
    ?
    Mlynská budova bez zariadenia
    ?
    Mlyn s kamenným zložením a vodným kolesom
    ?
    Mlyn s valcovou stolicou a turbínou
    ?
    Mlyn s kamenným zložením
    ?
    Mlyn s valcovou stolicou
    ?
    Mlyn s valcovou stolicou a vodným kolesom
    ?
    Mlyn bez technológie s vodným kolesom
    ?
    Mlyn bez technológie s turbínou
    ?
    Lodný mlyn
    ?
    Parný mlyn
    ?
    Elektrický mlyn
    ?
    Strojný mlyn
    ?

    Partneri projektu