História
História mlyna obsahuje udalosti z obdobia:
Stredovek – do bitky pri Moháči (1526)
Novovek A – do bitky pri Viedni (1683)
Novovek B – do zrušenia poddanstva (1848)
Vodný mlyn v lokalite Dúbravka pri obci Fulianka vlastnil do roku 1891 veľkostatkár Ghillányi. Po masívnej povodni 5. augusta 1891 bol mlyn značne poškodený a preto ho neskôr odkúpil Andrej Rozkoš, mlynár zo susedného Nižného mlyna v Tulčíku, ktorý bol touto povodňou celý zničený. Mlyn opravil a začal na ňom mlieť múku pomocou vodného kolesa a kamenného zloženia.
Udalosti
- Vznik mlynárskej živnosti
Hospodársky typ mlyna
Námedzný
Prvá svetová vojna (1914–1918)
Po smrti Andreja Rozkoša v roku 1928 prevzal mlynárske remeslo syn Ján Rozkoš st., ktorý krátko nato plánoval mlyn zmodernizovať.
V roku 1929 bol mlyn prestavaný na valcový s pomocným plynosacím motorom. V lete mlyn využíval pohon vodným kolesom, v zime bol častejšie poháňaný pomocným motorom.
Udalosti
- Významná osobnosť či udalosť spojená s mlynom
V rámci elektrifikácie obce Fulianka v roku 1941 chcel mlynár Rozkoš elektrifikovať aj mlyn, čo musel spraviť vo vlastnej réžii. Odpredali 10 z 25 ha pozemkov a polí a mlyn elektrifikovali. Prestavba mlyna na elektrický bol dokončená 20. mája 1943, ako pohon slúžil elektromotor s výkonom 50 kW, umiestnený v pravej časti strojovne pomocného motora.
V roku 1942 bola pri mlyne vybudovaná betónová hnojná jama, na stavbu ktorej prispela Hlinkova ľudová strana tým, že pridelila na stavbu robotníkov. Vročenie a pamätná tabuľka sú na jame dodnes.
Udalosti
- Významná osobnosť či udalosť spojená s mlynom
Hospodársky typ mlyna
Námedzný
V roku 1951 bol mlyn znárodnený a ako národný správca tu bol dosadený Emil Kancír, mlynár z Uzoviec.
Mlynára Jána Rozkoša st. v 50. rokoch 20. storočia ako nepriateľa režimu uväznili na 6 mesiacov v Ruskove. Syn Béla bol pre potýčky s komunistami odsúdený na nútené práce v PTP Bory.
Udalosti
- Významná osobnosť či udalosť spojená s mlynom
- Zánik mlynárskej živnosti
V roku 1991 bola potomkami mlynárov podaná žiadosť o reštitúciu mlyna, ten bol v roku 1994 napokon vrátený rodine Rozkošovcov.
Udalosti
- Významná osobnosť či udalosť spojená s mlynom
Priezviská mlynárov pôsobiacich vo mlyne:
Rozkoš
História mlyna tiež obsahuje:
Do r. 1891: veľkostatkár Ghillányi
1891 - 1928: Andrej Rozkoš (* 18. apríl 1848 - + 18. február 1928), manželka Ginerová, mali spolu 2 deti: syna Jána st. a dcéru.
1928 - 1951: Ján Rozkoš st. (18. apríl 1883 - + 17. august 1962), manželka Anna Janičková (*1885 - + 1929), mali spolu 5 detí, oi. syna Jána ml. a syna Bélu (* 1928), ktorí obaja podnikali na Fulianskom mlyne (Béla sa staral skôr o hospodárstvo).
40. roky - 1951: Ján Rozkoš ml. (* 1920 - + 1987), manželka Helena Beňová (* 1928 - + 1995), mali spolu syna Mareka (* 1942).
Prepisy z literatúry, rozprávania pamätníkov a podobne.
Prepisy z prameňov: inventár, nájomné a kúpne zmluvy, výpisy z matrík a podobe.
Mlyn zobrazený na:
Veduta, ručne maľovaná mapa
I. vojenské mapovanie
II. vojenské mapovanie
III. vojenské mapovanie
Katastrálna mapa
Historická ortofotomapa
Zatiaľ nevyplnené
Predmety spojené s osobou mlynára a prevádzky:
Zatiaľ nevyplnené