Vodný mlyn Štefana Karaffu

Mlyn stál na samote Kamenec severne od obce. Za čias monarchie ho za našetrené peniaze odkúpil tesár Štefan Karaffa st. zo Šarišských Sokoloviec, aby v ňom mohol mlieť spolu s mladším synom Štefanom Karaffom ml. Staršiemu synovi prenechal hospodárstvo v Šarišských Sokolovciach. 

Ostrovanský mlyn dali obaja Karaffovci opraviť a zmodernizovať, pričom kamenné zloženie nahradili troma valcovými stolicami. Kamene naďalej poslúžili len na šrotovanie. Okrem toho nahradili staré rozpadajúce sa mlynské koleso novým, ktoré si svojpomocne zostrojil Štefan Karaffa st. Ďalej bola ku kamennej budove mlyna pristavaná obytná časť z pálených tehál a hospodárske budovy vlastného gazdovstva a hospodárstva (stajne, kravín, chliev, kurník).

Karaffovci v 20. rokoch 20. storočia ešte odkúpili aj jeden mlyn v Jarovniciach, ktorý však spočiatku prenajali, dokým najmladší syn Ján (* 1924) nezíska výučný list (mlyn v Jarovniciach prevzal za druhej svetovej vojny).

V 30. rokoch mleli v mlyne všetci bratia, čím získavali skúsenosti a neskôr ich využili pri riadení vlastných mlynov a hospodárstiev. Okrem nich na hospodárstve a v mlyne pomáhali dvaja učni.

V roku 1942 umiera Štefan Karaffa ml. a mlyn ešte prevádzkujú jeho synovia Ondrej a Viktor.

V roku 1951 bol mlyn úradne zastavený a odvtedy sa v ňom iba príležitostne šrotovalo obilie pre kŕmne účely. Synovia Štefana Karaffu odišli pracovať do iných, ešte funkčných mlynov v Sabinove a vo Veľkom Šariši. 

V zastavenom ostrovanskom mlyne ostala bývať už len vdova po mlynárovi Alžbeta Karaffova, rod. Triščová a po jej odchode z mlyna mlyn spustol. Krátko nato bol mlyn rozobraný obyvateľmi miestnej rómskej osady a dodnes sa na jeho mieste v hustých krovinách zachovali len časti obvodových múrov s otvorom pre hriadeľ mlynského kolesa.