Boltocký valcový mlyn Jána Gajdoša

Vznik mlyn sa datuje do 15. storočia, kedy na potoku pri zaniknutej dedinke Boltovce pri Dulovej Vsi fungoval vodný mlyn s hámrom. Svoj názov získal práve podľa tejto obce, pričom si ho ponechal až do súčasnosti.

Boltocký mlyn s hámrom sa spomína v súvislosti s výstavbou varne František v Solivare pri Prešove.

Mlyn bol v 19. storočí v majetku štátu. jeho súčasťou bola malá pracháreň na výrobu pušného prachu.

V roku 1873 mlyn od štátu odkúpil Ján Minarčík.

V roku 1895 mlyn odkúpil mlynár Anton Koráb, neskôr sa jeho majiteľom stál mlynár Strasser. Ten ho napokon predal Emilovi Korábovi, mlynárovi z Kokošoviec.

V prachárni pri mlyne bol za prvej svetovej vojny vyrábaný strelný prach pre vojenské účely. Prach sa vyrábal z lieskového drevného uhlia, do ktorého sa pridávala sanitra a švábeľ. Počas týchto prác došlo jedného dňa v prachárni k výbuchu, ktorý zabil jedného vojaka. V ďalšom období došlo k ďalším podobným udalostiam, pracháreň vybuchla spolu 4 krát.

Po prvej svetovej vojne bol majiteľom mlyna Emil Koráb, ktorý však zakrátko mlyn ponúkol na predaj, pretože už vlastnil ďalší mlyn v Kokošovciach a nevládal obhospodárovať dva mlyny naraz. Boltocký mlyn navyše potreboval rekonštrukciu, na čo Koráb nemal dostatok financií. O kúpu mlyna prejavil záujem mladý Ján Gajdoš z Dulovej Vsi, avšak záujemca nemal peniaze na jeho kúpu, preto najprv emigroval do Ameriky, aby na kúpu mlyna zarobil financie. Medzitým v roku 1923 Boltocký mlyn odkúpil za zdedené peniaze mladý vyučený mlynársky tovariš Alex Fedák, ktorý sa kúpou mlyna chcel osamostatniť od svojho otca - mlynára v Lipanoch. Cena mlyna predstavovala 280 tisíc Kč. Krátko po tejto kúpe sa do Dulovej Vsi vrátil pôvodný záujemca o mlyn Ján Gajdoš, ktorý Fedákovi dal ponuku na kúpu mlyna, v opačnom prípade mu pohrozil stavbou modernejšieho konkurenčného mlyna. Alex Fedák preto mlyn odpredal a odišiel najprv k bratovi do Ďačova (v roku 1925 si napokon odkúpil mlyn v Lipanoch).

Nový mlynár Ján Gajdoš začal s postupnou opravou mlyna. Okolo neho vybudoval aj rozsiahle 6-hektárové hospodárstvo, ovocný sad a pracháreň (tú odkúpil v roku 1926). Nakoľko nemal mlynársku licenciu, zamestnával v mlyne mlynárskeho majstra Jána Jakubeka z Bajerova (v mlyne pracoval až do roku 1951).

V rokoch 1930 a 1932 mlyn prešiel rekonštrukciami a počas jednej z nich tu boli zakúpené dve nové liatinové valcové stolice od firmy Poledniak. Aj po rekonštrukcii bol mlyn poháňaný vodným kolesom. Niekedy v tomto čase bola k mlynu pristavaná aj strojovňa, kde inštalovali pomocný plynosací motor.

V roku 1951 bol mlyn úradne zrušený a od tohto času fungoval už len na šrotovanie obilia pre kŕmne účely.

V roku 1958 bolo v obci zriadené JRD, ktoré Gajdošovi mlyn vzalo kravy a jedinou hospodárskou činnosťou na mlyne bolo sekanie trávy na sečkárni pre kŕmenie zvierat.