Valcový mlyn Antona Trišča

Mlyn v Jarovniciach vznikol niekedy v 19. storočí a pôvodne fungoval ako zemepánsky. Pravdepodobne v 70. rokoch 19. storočia mlyn odkúpil Andrej Trišč s manželkou Annou, pričom peniaze si požičal u miestneho Žida. V mlyne sa v roku 1880 manželom narodil syn Ján, budúci mlynár a dedič. Ján Trišč si v dospelosti vzal za menželku Agnesu Matijovú z Medzian a v roku 1906 sa manželom narodil syn Anton, opäť budúci mlynár.

Ján Trišč s manželkou sa v 30. rokoch 20. storočia pustili do prestavby starého vodného mlyna s kamenným zložením. Vystavali nový tehlový trojpodlažný mlyn, dosky na stavbu si mlynár rezal sám na vlastnej píle pri mlyne. Strojné vybavenie pochádzalo od strojárne Karola Poledniaka v Košiciach, ktorá zároveň zabezpečila aj odbornú montáž zariadenia. V mlynici boli vedľa seba zabudované tri valcové stolice s hranolovými vysievačmi na poschodí. Na jednej stolici sa mlelo žito, na ostatných dvoch pšenica. Pohon mlyna zabezpečovalo vodné koleso s priemerom asi 4 m. Ako pomocný pohon bol do mlyna namontovaný plynosací motor od firmy Poledniak. K mlynu patrila aj píla. Prestavba mlyna bola dokončená v roku 1936. O rok neskôr mlynár Ján Trišč umiera na zápal pľúc.

Neskôr bolo mlynské koleso doplnené malou Bánkiho turbínou, avšak tá sa údajne takmer nevyužívala pre jej nízky výkon.

Po smrti Jána Trišča sa mlynárskeho remesla ujal syn Anton Trišč s manželkou.

K mlynu patrilo hospodárstvo vo výmere 10 ha, stajne, kravín pre 8 kráv, chliev a kurník. Pri mlyne pomáhali aj učni a pomocníci.

V roku 1951 bol mlyn úradne zastavený a Anton Trišč bol označený za kulaka a vykorisťovateľa. Nielen že musel strpieť vysoký kontigent, ale často mu bolo obilie a múka zabavené. Počas perzekúcie bol dokonca na 10 mesiacov a neskôr na ďalších 6 mesiacov uväznený. Oslobodený bol amnestiou prezidenta v roku 1953.

Mlyn bol spolu s celým zariadením znárodnený a začlenený do správy národného podniku Mlyny a cestovinárne Pešťany. Do mlyna bol dosadený národný správca.

V znárodnenom mlyne sa mlelo do roku 1971, kedy bol zastavený.

Mlyn bol počas reštitúcie navrátený potomkom pôvodného mlynára, konkrétne Antonovi Triščovi. Mlyn však mlel len krátky čas (ak vôbec), ale využívala sa aspoň píla patriaca k mlynu. vybavená bola gátrom s laitinovým rámom a kotúčovou pílou. Prevádzku píly viedol Elemír Trišč.