Vodný mlyn Michala Košatka

Mlyn v Bajerove postavili manželia Michal Košalko a Barbora Košalková v roku 1890. Michal odišiel do USA, kde pracoval a našetrené peniaze posielal poštou manželke do Bajerova. Tá za ne postupne nakúpila pozemky a začala so stavbou mlyna. Vybudovaný mlyn bol z dreva a krátko po dostavbe vyhorel, pravdepodobne bol úmyselne podpálený. Na jeho mieste postavili nový mlyn z kameňa a k nemu priliehala obytná časť z pálených tehál. Strecha bola pokrytá škridľou. Za mlynom bola stodola a senník. V maštali ustajňovali dva kone, kravy, ošípané, zajace a hydinu. Nový mlyn bol od počiatku vybavený 4 valcovými stolicami, z čoho jedna bola určená na šrotovanie obilia pre dobytok. Zariadenie mlyna dopĺňal krupár a hranolové vysievače. Mlyn poháňalo mlynské koleso s priemerom asi 4,5 m a šírkou 70 cm. Ako pomocný pohon v prípade nedostatku vody bol neskôr zakúpený plynosací motor typu ADAM.

Michal Košalko sa jedného dňa prestal z USA ozývať a tak Barbora Košalková viedla mlyn aj naďalej sama. Začala žiť s istým Jakubíkom, s ktorým mala syna. Neskôr žila v mlyne s Vincentom Sedlákom a s ním mala tri deti. Barbora Košalková sa mlynárskemu remeslu nevenovala, ale zamestnávala vyučeného mlynárskeho majstra, ktorý v mlyne mlel. 

Posledným známym prenajímateľom mlyna bol mlynársky majster Karas z Turčianských Teplíc, ktorý tu býval s rodinou (manželka a 4 deti) a mlel do roku 1946.

Barbora Košalková žila v mlyne do roku 1950, kedy umrela.

Potom mlyn slúžil miestnemu JRD ako sklad obilia. Neskôr tu začali skladovať umelé hnojivá, ktoré chemicky poškodili múry a narušili statiku budovy. Z tohto dôvodu bol mlyn v roku 1955 zbúraný. Na mieste mlyna dnes ostal len zvyšok plynosacieho motora na betónovom podstavci.