Vodný mlyn a píla bratov Gardošových

Celodrevený vodný mlyn z 19. storočia patril rodine Grigerovej z Vyšných Repáš, mlynárskym majstrom v mlyne bol istý Škovira.

V roku 1930 drevený mlyn odkúpil Matej Gardoš z Torysiek a podnikal tu až do smrti. Po ňom v mlyne mlynárčili jeho dvaja synovia Ondrej a Ján.

Mlyn mal jedno kamenné zloženie a pílu s jednolistovým gátrom na drevenom ráme.

V roku 1946 prebehla rekonštrukcia a modernizácia celého mlyna. Od mlynára z Tvarožnej zakúpili jednu dvojitú valcovú stolicu aj s kompletnou transmisiou.

Pre pílu bol v roku 1948 zakúpený viaclistový gáter od firmy R. Kratochvíl z Kostelca nad Orlicí, dovezený železnicou do Levoče a odtiaľ na povozoch do mlyna.

Mlyn bol doplnený o pomocný naftový motor.

V roku 1951 bol mlyn znárodnený a ponechaný v prevádzke ako pobočka Spišskonovoveského umelého mlyna. Gardošovci v ňom mleli ako štátní zamestnanci a múku ako mýto odpredávali každý mesiac do mlyna v Spišskej Novej Vsi. Mesačne sa v mlyne zomlelo 500 q zrna.

Po vzniku JRD v obci v roku 1959 sa píla pri Gardošovom mlyne využívala na rezanie dosák pre potreby družstva.

Mletie zrna a pílenie dosák fungovalo do roku 1962, kedy bolo zariadenie odstavené.

Mlyn s pílou boli vyhlásené za pamiatku.

V 90. rokoch 20. storočia bola píla príležitostne spúšťaná do prevádzky pre vlastnú potrebu majiteľa.

V roku 2006 došlo pre zlý stav objektu k deštrukcii strechy a mlyn sa rozpadol. Mlyn bol vyradený zo zoznamu NKP.