Pálov mlyn

Mlyn v bývalých Veľkých Krškanoch patril zemepánovi, v 2. polovici 19. storočia Ordódyovcom a neskôr Majláthovcom, konkrétne členovi rodiny Imrichovi Majláthovi. Prvá povoľovacia listina (vodoprávne povolenie) bola vydaná podžupanom hontianskej župy pod číslom 7826/1895 a vodné dielo bolo označené vo vodnej knihe pod číslom XIV/38. Ďalšia povoľovacia listina pre Imricha Majlátha bola vydaná pod
číslom 6193 v roku 1903 na dobu 42 rokov. (Bešinová, Eva. Vodné mlyny v severnom Honte. 2010)

ONV Levice, vodná kniha obce Veľké Krškany, mlyn Imricha Majlátha, spis obsahuje písomnú časť a technickú dokumentáciu z roku 1902

K zmene vlastníctva došlo po 1. svetovej vojne, keď počas 1. pozemkovej reformy bola pôda bývalých veľkostatkárov Majláthovcov rozpredaná. Mlyn odkúpili Anton Pál s manželkou Sidóniou, rodenou Drapčákovou a Štefan Pál s manželkou Annou, rodenou Drapčákovou. Vodné právo na nových vlastníkov bolo prepísané až v roku 1932. (Bešinová, Eva. Vodné mlyny v severnom Honte. 2010)

Mlyn bol podľa povolenia z roku 1949 modernizovaný a pôvodné vodné koleso nahradili turbínou typu Bánki. Vodné dielo pozostávalo z pevnej hate a z dolnej oddeľujúcej hate, z odberného stavidla, zo 670 m dlhého mlynského náhonu, z dvoch jalových stavidiel, z mlynského zhlavia a zo 40 m dlhého mlynského odpadu. Dvojitá turbína typu Bánki pri spáde vody 3,60 m a množstva vody 320 l/sek dávala výkon 11,7 HP.  (Bešinová, Eva. Vodné mlyny v severnom Honte. 2010)

Eugenovi Pálovi v roku 1951 zrušili živnostenské oprávnenie a jeho mlyn mal byť pôvodne prevzatý do Roľníckeho skladištného družstva, mlynárskeho oddelenia v Leviciach, ale nestalo sa tak a mlyn bol od februára 1951 zatvorený a zaplombovaný.  (Bešinová, Eva. Vodné mlyny v severnom Honte. 2010)