História
Obecná história:
Pre nedostatok písomného materiálu nie je možné presne určiť kedy bol mlyn v obci postavený. „Regestrum“ panstva Krásna Hôrka z roku 1600 ešte nespomína mlyn v obci. Prvá písomná zmienka o existencii mlyna je zo 16. januára 1753 (zápis v Urbári Krásnohorského Panstva), kde je zapísané „jeden mlyn, s jedným kolesom ...“. V roku 1767 je v Tereziánskom urbáre zapísané „mlin niže dediny hnedki leži“. Ucelený zápis o vodnom mlyne v obci nachádzame v diele Jána Mateja Korbinského Historicko-geografický lexikón Uhorska z roku 1786 kde sa o ňom píše: „Es ist hier eine Wasserschleuze, wo das Wasser zusammen gebracht wird, um eine Mühle zu treiben.“ (Nachádza sa tu vodná slučka, kde je dokopy prinášaná voda, aby hnala mlyn). Prvým mlynárom, ktorého poznáme po mene bol v roku 1701 Michal Molcsán. Posledným mlynárom bol okolo roku 1892 Jozef Csipczer.
Mlyn zanikol pravdepodobne niekedy na prelome 19. a 20. storočia. V Súpise pamiatok vedených Maticou slovenskou z roku 1923 sa uvádza, že „asi jeden kilometer pred obcou sa nachádzajú ruiny starého mlyna“.[1] Pri sčítaní obyvateľstva z roku 1930 nenachádzame žiadnu zmienku o mlynárskej rodine v obci. Tiež v súpise vodných mlynov z roku 1930 sa už Pačiansky mlyn neuvádza.
História mlyna obsahuje udalosti z obdobia:
Stredovek – do bitky pri Moháči (1526)
Novovek A – do bitky pri Viedni (1683)
Prvá svetová vojna (1914–1918)
Prvá Československá republika (1919–1938)
Slovenský štát, vrátane povojnového obdobia (1939–1949)
Znárodnenie, život mlynárov počas komunistického režimu (1949–1989)
Priezviská mlynárov pôsobiacich vo mlyne:
Zatiaľ nevyplnené
História mlyna tiež obsahuje:
Držitelia mlyna v chronologickom slede
Prepisy z literatúry, rozprávania pamätníkov a podobne.
Prepisy z prameňov: inventár, nájomné a kúpne zmluvy, výpisy z matrík a podobe.
Zatiaľ nevyplnené
Mlyn zobrazený na:
Veduta, ručne maľovaná mapa
Predmety spojené s osobou mlynára a prevádzky:
Zatiaľ nevyplnené
Ostatné
Jeden mlynský objekt aj s mlynským náhonom je doložený už na 1. vojenskom mapovaní (1782-1784) a na chotárnej mape obce z roku 1827, kde je časť pod vodnou slučkou označená ako „Niže mlina“. Na 2. vojenskom mapovaní (1819-1869) sú zobrazené už dva mlynské objekty s kolesom na priečelí jedného z nich, rovnako ako aj na katastrálnej mape obce z roku 1868. Väčší z objektov je znázornený s jedným mlynským kolesom, ktoré poháňala voda z Mlynského potoka. Oba objekty sú zakreslené červenou farbou, teda boli postavené z pevného materiálu. Vodná slučka vytvorená zo starého a nového potoka je označená ako „Malom“, časť pod ňou „Niže Mlina“ a časť nad ňou ako „Vize mlyna“. Jedno rameno tejto vodnej slučky je na mape zaznačené ako „Krasznahorka patak“ (Krásnohorský potok) a druhé, kratšie rameno ako „Malom patak“ (Mlynský potok).
Pozostatky vodného mlyna, kamenné ruiny základových múrov, ktorých hrúbka bola viac ako 80 cm sú dodnes viditeľné vo výške 15 až 30 cm.
