V knihe účtov mestského hospodára z roku 1690 nachádzame pravdepodobne prvú písomnú zmienku o Pažitnom mlyne. (Lančarič, Trnavské mlyny v archívnych prameňoch)
Zo začiatku 19. storočia sa zachoval opis Pažitného mlyna s jeho inventárom (ŠATT, f. MG TT, MG Economica, Molae – mlyny 1493 – 1819, Inventár Pažitného mlyna z 1. 5. 1800, šk. č. 1). Do mlynskej usadlosti sa vchádzalo cez vráta so zámkou, no jestvovali aj bočné dvierka. Dvor usadlosti bol podľa súpisu obohnaný múrom z pálených tehiel a pokrytý šindľom, no šindľová strieška na múre od potoka bola zhodená. Obytná časť mlyna sa skladala z dvoch izieb, kuchyne a komory. Do prvej izby viedli dvoje dvere, mala tri zamrežované okná a nachádzali sa v nej vraj dobré kachle, okolo ktorých bola drevená lavica. Druhá izba mala len jedny dvere a dve zamrežované okná v dobrom stave, vydláždená bola doskami. O kuchyni sa dozvedáme len toľko, že dvere do nej boli nové a bolo tu jedno zamrežované okno. V blízkosti kuchyne sa nachádzala aj komora s drevenou podlahou, jedným oknom sa dalo vidieť na dvor a druhým smerom k potoku. K hospodárskemu zázemiu patrili dve maštale pre ošípané s tromi pármi železných pántov, ďalej maštaľ pre dva kone a dve kravy, z ktorej zamrežované okno smerovalo k potoku. Stála tu aj nová šopa pre dva vozy pokrytá šindľom a na dvore nechýbala ani studňa s vedrom. Pažitný mlyn mal tri mlynské kolesá, ku ktorým privádzali vodu tri žľaby. Priamo do mlynice sa vchádzalo dverami z dvora. Prevod mechanickej energie z vodných kolies upevnených na hriadeli do samotného mlynského kameňového zloženia zabezpečovalo palečné koleso. Na prízemí sa nachádzalo aj niekoľko pytlíkových a múčnych truhiel, do ktorých prepadávalo rozomleté obilie. Okrem nich mal k dispozícii mlynár v tejto časti aj iný drobný inventár. Na vrchnej podlahe bolo upevnené kameňové zloženie. Tu mal vtedajší mlynár Adam Štetina odloženú aj (trnavskú) mericu a mlinarsku mirku, obe nádoby so železnými obručami. (Lančarič, Trnavské mlyny v archívnych prameňoch)
V roku 1826 sa objavili problémy s nedostatkom vody v potoku, na ktoré sa niekoľkokrát sťažoval mestu árendátor Vnútorného mlyna – Anton Rőder. Podľa neho bol problém v tom,
že väčšina vody odtekala západným korytom Trnávky, a to z dôvodu, že mlynár v Pažitnom mlyne (Juraj Vavrovič) reguloval jej tok, ktorý mu poškodzoval mlynské kolesá, čím sa do koryta Trnávky pretekajúcej opevneným mestom nedostával dostatočný objem vody na roztočenie mlynských kolies Vnútorného mlyna. (Lančarič, Trnavské mlyny v archívnych prameňoch)
