Štampelovský valcový mlyn

V súvislosti s predchádzajúcim vývojom na parcele kladieme vznik objektu mlyna až po vzniku a dostavbe hradieb v roku 1646, do 60.rokov 17.storočia. Opierame sa o datovanie na fasáde mlynice (1669) a dendrochronologické datovanie trámu v čiernej kuchyni (po roku 1640). Majiteľom mlyna v tomto období bola ešte pravdepodobne rodina modranského mešťana Dávida Caunera (Czaunera), doložená archívnym výskumom pred rokom 1691. Mlyn mal v tom čase dve kolesá a majiteľ odvádzal ročný poplatok vo výške 1,50 zlatých. (Architektonicko-historický výskum  - Kvasnicová 2020)

Podľa archívneho výskumu majiteľmi mlyna v tomto období bola rodina modranského mešťana Jána Gottfrieda Lorbera, ktorá mlyn vlastnila od roku 1712 do roku 1747. V roku 1715 platil za mlyn majiteľ až trojnásobne zvýšený poplatok 6 zlatých, čo predpokladá významnú prestavbu objektu. Predpokladáme, že s týmto dátumom súvisí komplexná výmena vnútorného dreveného lešenia v mlynici, z ktorej pochádza zachovaný trám pravého zloženia hranice v mlynici, dendrochronologickým výskumom datovaný po roku 1711. Mlynármi v druhej polovici 18.storočia boli Ján Hamerský, Ján Leska a Pavol Dubovský. (Architektonicko-historický výskum - Kvasnicová 2020).

Syn Jána Brunovského Ľudovít prevádzkoval mlyn na mletie obilia až do roku 1907, následne požiadal mesto Modra o preklasifikovanie hospodárskeho využitia z mletia na mlátenie, sečkovanie, pílenie dreva, pričom pohon strojov mala zabezpečovať vodná turbína.  (Architektonicko-historický výskum - Kvasnicová 2020)