História
Obecná história:
V roku 1381 je prvá doložená zmienka o mlyne na Stupavskom potoku. Bratislavský mešťan Mikuláš zvaný Prodar s manželkou Annou z mlyna Reÿzer ležiaceho na Stupavskom potoku (de molendino Reÿzer vocato in fluvio Stompha) kúpil pol bratislavskej merice obilia za deväť denárov od Pavla, syna bratislavského richtára Jakuba. V roku 1387 sa spomína prenájom dvoch kláštorných mlynov na Stupavskom
potoku Reÿsmÿel a Pretermÿel. Dva mlyny v Stupave boli v portálnych súpisoch z rokov 1567 a 1588 označené ako molendia nobilitar. Podľa urbáru Stupavského panstva z roku 1592 boli okrem mlyna patriaceho
pavlínom v Stupave ešte ďalšie štyri mlyny. Mlynári na Stupavskom panstve boli v polovici 17. storočí organizovaní spolus mlynármi na susednom Plaveckom panstve. V roku 1660 im panovník Leopold I. udelil spoločné cechové artikuly. V polovici 18. storočia mali už mlynári Stupavského panstva samostatný cech. Na jeho čele bol v roku 1757 mlynársky cechmajster Ján Juriš. Na konci 18. storočia bolo v Stupave 6 mlynov. (ZACHAROVÁ, Mária. Mlyny na Stupavskom panstve v novoveku. In: Otázky zemepanského hospodárenia a správy vnovoveku II. 2022.)
História mlyna obsahuje udalosti z obdobia:
Stredovek – do bitky pri Moháči (1526)
Pavlíni z Marianky vlastnili dva nájomné mlyny už v stredoveku. Na konci 16. storočia do ich majetku patrila jedna mlynárska porta zapísaná v súpise ako frument Eremitas. (ZACHAROVÁ, Mária. Mlyny na Stupavskom panstve v novoveku. In: Otázky zemepanského hospodárenia a správy vnovoveku II. 2022.)
V lete roku 1757 spôsobil pavlínsky mlyn zaplavenie časti Stupavy. Príčinou bola oprava mlyna a úprava mlynského potoka, čo spôsobilo zmenu vodohospodárskych pomerov. Voda v potoku sa podľa pozorovania zvýšila oproti zvyčajnému stavu o 11 stôp. Vyliala sa do okolia, do lesov, na polia a do Mníšskej ulice (Mniska ulicza). Na základe prehliadky sa odporúčalo lepšie zabezpečenie potoka spevnením brehov a zvýšením násypov. V roku 1777 sa nájomcom mlyna stal Ján Juraj Kuiser (Kuiszer, Kruiszer). Pred ním mal pavlínsky mlyn šesť rokov v nájme Ján Kozánek, ktorý dva dni pred sviatkom sv. Juraja roku 1777 z mlyna odišiel. Do mlyna sa na sviatok sv. Juraja prisťahoval stupavský mlynársky majster Kuiser, čo urobil bez povolenia priora kláštora a rovnako bez uzavretia nájomnej zmluvy s kláštorom. Po odchode
predošlého nájomcu nezostali v mlyne ani okná, ani dvere. Po Kuiserovi sa novým nájomcom stal mlynár Michal Holeksi (Holexy). Na konci 18. storočia si mlyn prenajímal Ján Peck (Pek). (ZACHAROVÁ, Mária. Mlyny na Stupavskom panstve v novoveku. In: Otázky zemepanského hospodárenia a správy vnovoveku II. 2022.)
Udalosti
- Zaznamenaná katastrofa (požiar, povodeň, zranenie, usmrtenie a iné)
Novovek C – od zrušenia poddanstva (1848–1913)
Prvá svetová vojna (1914–1918)
Prvá Československá republika (1919–1938)
Slovenský štát, vrátane povojnového obdobia (1939–1949)
Znárodnenie, život mlynárov počas komunistického režimu (1949–1989)
Priezviská mlynárov pôsobiacich vo mlyne:
História mlyna tiež obsahuje:
do 1777 Ján Kozánek
od 1777 Ján Juraj Kuiser
od 1778 Michal Holeksi
Ján Peck
Prepisy z literatúry, rozprávania pamätníkov a podobne.
Prepisy z prameňov: inventár, nájomné a kúpne zmluvy, výpisy z matrík a podobe.
Mlyn zobrazený na:
Veduta, ručne maľovaná mapa
I. vojenské mapovanie
II. vojenské mapovanie
III. vojenské mapovanie
Katastrálna mapa
Historická ortofotomapa
Zatiaľ nevyplnené
Predmety spojené s osobou mlynára a prevádzky:
Zatiaľ nevyplnené
